.jpg?ph=7628832d1c)
Na cestu padajú
prvé hladné tiene
slivkovou alejou
kráčam k Tvojej rodnej obci
prišiel som s Tebou pobudnúť a povedať Ti:
Sme dvadsať rokov na slobode
za ktorú si dvadsať rokov bojoval
a Ty si stále
nikým nikde nevidený
nikým nevydávaný.
V batohu Tvoja kniha
pre prípad strachu
v úzkosti hľadania
nestratiť svoj smer
moje kroky
plné jesene
tlejúceho lístia a padajúcich jabĺk
nechávajú za sebou
strašiakov v pustých poliach
nových vládcov Figurov
ktorí stavajú nové kulisy
zo starých lží
zapaľujú vatry
vynášajú kríže
a vypúšťajú nových Démonov.
Som človek na cestách
a kráčam sám proti noci
snáď niekde nájdem
prútené kreslá
okolo krku si oviniem frajersky šál
a hladné tiene
nikdy nedovidia
tam
kde kráčam
aspoň chvíľu s niekým pobudnúť.
Peter Jokl – Joko
Kategorie Poezie oldpsavců