.jpg?ph=7628832d1c)
Mať plnú náruč lúčnych kvetov,
to by som chcela.
Z bezodnej studničky,
piť vodu, z lesných dlaní,
len tak sa vznášať,
priezračná, nad horami.
A nech si vravia,
že je to veľa,
svet, rútiaci sa v pred,
nemá čas na nič, uteká.
Slnko príď, viac ma neobíď,
som duša, len tak telom odetá.
Martina Jurečeková – Jesienka
kategorie Poezie