Môj 1. súkromný Slovensko - český Potlach... ( fikcia ) (P)

Je pondelok ráno a ja zase sedím sám v práci. Dvanásť hodín ktoré si tu musím odtrpieť, mi dáva dosť času na prehodnotenie toho, čo sa udialo a kde som bol v tomto mesiaci.

August - Mesiac padajúcich hviezd.

Prvý víkend bol čisto pracovný, druhý na Madeire v Nitrianskych Sučanoch, tretí na handlovskej búde kde sme zapálili náš už 42. výročný oheň a tento posledný víkend na 30-tom výročákuT.O.Gibon.

Sedím a premýšľam ako zavŕšiť tento mesiac a čo vymyslieť na tento prelomový víkend...

Šteklivý pocit v žalúdku a nohách, ktorý sa objavil pri myšlienke, že aj tento víkend strávim niekde vonku, vystriedali zimomriavky v zátylku. Nemám strach z manželky (nie je to žiadna xantipa), ale už vidím ten jej pohľad keď poviem, že zase na víkend odchádzam. Nie, nie nemôžem povedať, že odchádzam, ale že by som chcel ísť.To určite zaberie.

Tak čo vymyslieť a kam ísť?????

Išiel by som pozrieť aj do Lopašova na Slovensko-český potlach, ale ako aj mnohým iným kamarátom trampom, mi to finančná situácia nedovoľuje... Financie...Financie...

Pri myšlienke na túto nelichotivú stránku života ma zrazu osvietilo.

,,Čo tak si tu v Handlovej usporiadať môj 1. súkromný Slovensko - český potlach?“

S touto myšlienkou v hlave a hrejivým pocitom pri srdci, nevedel som sa dočkať konca služby. Tak som sa tešil na reakciu manželky, že som nešiel ani na pivo.

,,A ty si už doma?" prekvapene zareagovala Zuzka.

,,Noo...“

,,A čo sa stalo, že si nešiel na pivo?“

,,To Ti vadí? Však sa snažím poslúchať..."

,,Ty máš niečo za lubom, že"? Zase ma prekukla.

,,Vieš Zuzka..." som čistá nevinnosť a pokora.

,,Však ja viem. Je pondelok a blíži sa víkend. Kam máš už zase namierené?" - tie nože v očiach keby vedeli zabíjať...

,,A peniaze máš?"

,,Nepotrebujem veľa, len o niečo viacej ako prejem doma"...

,,No dobre, kam chceš ísť?"

,,Idem usporiadať 1. súkromný Slovensko - český potlach."

,,Tebe ozaj šibe......a že len o niečo viacej ako preješ doma". Už jej netrčali z očí nože, ale boli to už guľomety a ja som čakal kedy začnú strieľať.

,,Nie, neboj sa a dobre ma počúvaj. Na to aby som mohol ísť do Lopašova nemám euráče, ale zavolám Ládovi do Ostravy aby prišiel sem. Síce tiež nie je na tom bohvieako dobre, ale dlho sme sa nevideli, tak možno príde.Zoberiem ho k Poldolfovi na zrub. Len on a ja - ja Slovák on Čech."

,,A to bude akože Slovensko-český potlach, len Ty a Ládo?" Jej oči sa začali rozjasňovať.

,,Prečo nie? Však keď sa niekde zídu dve tisícky trampov a funguje to, prečo by to nemohlo fungovať aj tam kde sa zídu len dvaja?"

,,Aj tak si blázon." Jej oči sa celkom vyčistili a pohľad zmäkol. Vtedy som vedel, že už je „moja“.

,,Však teda si choď na ten tvoj potlach. Ja musím aj tak ísť v sobotu do práce."

Hneď ako to dopovedala, aby si to náhodou nerozmyslela, vytáčam Láda.

,,Ahoj Ládo..čo máš na pláne cez víkend"?????

,,Ahoj Brčo..Nemám nič....Prečo"????

,,Tak Ta pozývam na náš 1-vy súkromný Slovensko -český Potlach v Handlovej".....

,,Počkaj,počkajnieje náhodou 19-ty a v Lopašove"?????

,,Anoje,ale tento bude špeciálny len Ty a ja.. Slovák a čech..

Jeden na jedného"....

Hahahahahhhh Ty si blázon hahahahh ale ja tiež,takže prídem".....

,,Tak sme dohodnutý....Prines gitaru,niečo dobré a v piatok v Handlovej Ahoj ".....

,,O.K. Ahoj "...

Konečne je piatok..Mámvolno celé tri dni,takže na zrub vyrážam už ráno..Deň mi ubehol pri pracovnej činnosti ani som nevedel ako...Pred večerom schádzam na stanicu čakať Láda.. Piatkový večer pri pivku ,pečených pstruhoch,debaťe a Ládovom hudobnom predstavení,bol neskutočne krátky.. Do postele sme sa dostali až neskoro po polnoci....

Ráno žiadny budíček,nič a nikto nás do ničoho nenúti....

Ja varím guláš,Ládo sa zo spoznavacej prechádzky vracia s krásnym parohom v ruke...Po obede sa chystáme na náš slávnostný večer,staviame mini pagodu a pripravujeme fakle..

A je to tu : Slávnostná chvíla na ktorú som sa tešil niekolko dní.

Srdce mi buši až niekde v hrdle a zimomriavky behajú po chrbte,tie pocity sú také isté ako keby nás tu bolo dvesto alebo dvetisíc...

,,Zapalujem oheň priatelstva"..znie v tichu lesa Ládov hlas..

,,Zapalujem oheň priatelstva"..opakujem aj ja...

,,Zapalujem oheň priatelstva"..

,,Zapalujem oheň priatelstva"..

Nie oheň sily ,lebo nie všetci sme dosť silný ani fyzicky ani duševne.....

Nie oheň lásky,lebo nie každý ma možnosť prežiť lásku...

Nie oheň krásy,lebo nie každý sme obdarený fyzickou alebo duševnou krásou...

Len oheň priatelstva,lebo to je to čo medzi mnou a Ládom pretrváva....

,,Vlaaaajkavzhúúúúúruletííííííí " hrá a spieva Ládo...

,,K ráááádostíííísvýýýýýchdetíííí " ja mám tu česť a ťahám na stožiar vlajku....

Pri minúte ticha spomíname na všetkých kamarátov... Nielen na tých čo už sú tu už neni medzi nami,ale aj na tých ktorý sú práve teraz niekde pri ohni tak ako my dvaja...

Solovy spev vyhráva tak ako vždy Ládo... Má to šťastie,že ja som mal z hudobnej 6-ku a mám totálny hudobný hluch..

Ale zase sa prejavilo jeho priatelstvo v celej jeho sile,celú noc spievame a on sa ani raz nezasmial a ani raz na mňa škaredo nezazrel kvôli falošnému spevu..DakujemLádo....

Celý nedelný obed Zuzka počúva ako nám bolo a ako bude o rok na 2 -hom ročníku v česku...

,,Aj tak ste dvaja starý blázni".. povedala s úsmevom na tvári.

,,Som s tebou 25 rokov a stále nechápem čo na tom vidíte "..

,,A aj ked budeš dalších 25 rokov ,tak to nepochopíš ked nebudeš chodiť"..

,,Ahoj Ládo "...

,,Ahoj Brčo "..

,,Tak o rok u teba"..

,,To si píš,žeano "..

,,Ahoj "..

,,Ahoj "..

Večer ležím v posteli ako ten najlepší a najposlušnejší manžel..

Ja na chrbáte Zuzka vedla mňa na boku a ruku má len tak položenú cez moju hrud..

,,Dúfam,že máš na dlho pokoj "???!!! neviem či sa pýta alebo mi to prikazuje...

,,Noooo vieš Zuzka "...

,,Aké noooo vieš Zuzka "??? a už sedí na posteli....

,,O dva týždne robia prievidzské osady spomienkový oheň,voktobriZávlčanci nočný pochod..A medzi tým treba ísť na Madeiru nachystať drevo na zimu a nanovo zatepliť spodok chalupy"...

A už leží otočená chrbátom a celkom na krajičku svojej postele...

Ja spokojne dalej ležím na chrbáte pozerám do stropu a usmievam sa..

Nie preto,že sa nahnevala ale preto,že viem velmidobre,že Zuzka tomu všetkému rozumie aj ked sa tvári ,že nie..

A zase sa teším na jej slová..

,,Však si teda chod kam chceš "........

Peter Haraga – Brčo

kategorie Próza nad 23 let