predsieň zimy sa vôňou zeme brodí
melancholické tóny znejú povetrím
vietor má trvalú a do prírody
nosíme na podrážkach sychravý rým
ktorejsi stanici na perón vdýchnutý
očakávaným predvianočným zhonom
svätý za dedinou ho spieval ešte predtým
pocestným jedlým gaštanom
bahno bystriny odieva vzorky stôp
upísaných diaľke krvou otlakmi potom
tulácka sezóna chytila dlhý stop
nikto sa nestaral o to čo bude potom
šúpolienky rodí kukuričné pole
na vyradenej trati práve nastával
medzičas pátrania z dobrej vôle
po znameniach pribitých na podval
spolu sme rozpažili na hrudách
nesmelo plašili podvečerné vrany
dreveným srdcom zakliatym v náhodách
vidieckym dychom do kúta hnaní
bezcieľne naisto tak ako vlani
vychutnať pôžitky súmraku krajiny
ad revidendum s trieskou v dlani
a zákonmi pustatiny
Peter Košický – Sancho
kategorie Poezie oldpsavců