Raz každému zhasne
ten jeho uhlík,
ktorý našiel kedysi
pri svojom prvom ohni.
Zhasne
a už sa nerozžiari.
To starý kamarát
mi vždy hovoril
túto svoju
čundrácku veštbu.
Príde rodina, deti
a kolobeh ďalších povinností.
Nenájdeš si čas
ísť k ohňu.
Tvoj uhlík zhasne,
lebo stratíš cestu k nám.
To povedal a zmizol kdesi v čase.
Hej, starý kamarát,
kde si?
Už pár rokov
mi na potlachu
chýba ten Tvoj uhlík!
Mal by žiariť
Niekde vedľa môjho,
mojej ženy
a našich detí.
Martin Mazor – Tarzan
kategorie Poezie