Pozerám, zasa je tam slza.
Viem, včera večer som to prehnal!
Objatia a bratanie sa
so všetkými tými krásnymi bláznami
v maskáčoch okolo ohňa
ma stiahlo do víru nasávania a úletov.
V noci som ťa hľadal.
A našiel.
Sklonenú a v oku ti smútila slza.
Prosenie o vyškrtnutie zbytočného,
o zrušenie nevšímavosti
o nulovanie času bez teba.
Odpustila si.
Vďaka.
Milovanie bolo opäť krásne.
Vzdychy, objatia,
červené prúžky po nechtoch na chrbte
kdesi pod košeľou.
Všetci spali,
len pekelník strihal meter svojej ohňovej stráže...
Práve som sa prebudil
A pozerám do tvojich očí.
Zasa je tam slza!
Prečo?
Ach,
už som sa prebral,
nie je to slza!
To len ranná rosa
kvapla z celty
na tvoju
spiacu odovzdanú tvár...
Martin Mazor – Tarzan
Kategorie Poezie